Saikano
Saikano je anime serial z roku 2002 povodom na namet rovnomennej mangy od Shina Takahashiho prepracovany studiom Gonzo..serial som dopozeral len nedavno ale musim povedat ze mi v pamati zostane este velmi dlho:)) Je to proste super anime s prvkami romantiky ako vysitymi ..odporucam teda vsetkym priaznivcom romantickej mangy pozriet si tento jedinecny skvost anime :)))
K tejto anime som prišiel, takpovediac, ako slepé kura k zrnu. Nevedel som, o čo ide, ale ako otaku s pomerne obmedzenými možnosťami získavania japonskej tvorby som sa nijako nebránil. Prvých niekoľko minút mi vnuklo myšlienku, že ide o klasickú shojo anime z prostredia strednej školy. A potom... potom sa táto moja slaboduchá predstava zosypala ako domček z karát. K slovu prišli viac či menej presné útoky na moju nervovú sústavu a dnes, po zhliadnutí všetkých častí SaiKano, môžem čestne prehlásiť: SaiKano nie je presladený príbeh dvoch pubertálnych milencov.
Celý názov tohto strhujúceho projektu z dielne štúdia GONZO (napr. Vandread, Hellsing, Final Fantasy: Unlimited ...) znie Saishuu Heiki Kanojo, v preklade She – The Ultimate Weapon. Načrtáva hlavnú dejovú líniu, ktorá sa začína odvíjať vo chvíli, keď sa roztržitá a spomalená stredoškoláčka Chise rozhodne pozvať von svojho spolužiaka Shuujiho. Ich nesmelý vzťah sa rozvíja len veľmi pomaly a k obratu o stoosemdesiat stupňov dochádza, keď si Shuuji spolu so svojimi priateľmi užíva víkend v neďalekom meste Sapporo. Dochádza k bombardovaniu a Shuuji zbadá neznámu zbraň ničiacu nepriateľské lietadlá. Prach rozvírený rúcajúcimi sa budovami sa usádza a on vidí pred sebou stáť Chise. Zbraň, do ktorej armáda vkladá všetky svoje nádeje...
Príbeh sa odohráva poväčšine na Hokkaide a tvorcom tejto anime treba pripísať ďalší bod k dobru: potrápili sa s drobnosťami, ktoré si priemerný nejaponský divák ani nevšimne. Za zmienku stojí napríklad odlišný tvar poštových schránok a pouličných lámp na Hokkaide, alebo Chisin hokkaidský akcent. Na strane druhej, keď si po poslednej časti zhlboka, a myslím tým zhlboka vydýchnete, uvedomíte si, že nepoznáte také drobnosti ako priezviská postáv, či dôvod, prečo sa Chise vlastne stala zbraňou. A vy si to uvedomíte ako absolútne nepodstatné.
Na rozdiel od väčšiny iných diel z obdobia vojny, v SaiKano nezačujete frázy typu „každý muž musí povinne nasadzovať život za svoju rodinu / krajinu / lásku atď.“ SaiKano je predovšetkým protivojnová anime, zobrazujúca brutalitu a krutosť vojny do poslednej kvapky krvi. Nie, tí, čo majú slabšie žalúdky, sa báť nemusia: prehliadka celej tráviacej či inej sústavy priamo na chodníku pred domom sa nekoná. SaiKano ponúka viac, než bezduché mŕtvoly všade, kam sa ohliadnete. Práve naopak – sotva badateľné detaily a starostlivo volené náznaky vo vás vyvolajú nepríjemné mrazivé chvenie. Každým dielom sa nesú desiatky objatí a hektolitre sĺz, ale... ono to stále funguje. Každá tá slaná kvapôčka vyvolá vo vás pocit, akoby vám hrdlo zvierala neviditeľná ruka a nenájdete scénu, ktorú by ste s pokojným svedomím mohli označiť za gýč alebo klišé.
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, proti vojne svedčí aj sama Chise. Jej premena na chladnú zbraň, ľudské teplo vyprchávajúce z jej tela a neexistujúce údery jej mĺkveho srdca sú dostatočnou výpoveďou. A ak si navyše uvedomíme, že by sa práve mala venovať svojmu priateľovi a namiesto toho poletuje kdesi nad Tokiyom v snahe zničiť nepriateľa a uchrániť aspoň svoje rodné mesto od nástrah bojov...
Ďalšia vec, ktorá sa tomuto dielu rozhodne nedá vyčítať, je jednotvárnosť. Niektoré anime sa krvopotne snažia priviesť nás do sveta postáv siahodlhými úvahami o ich minulosti. Iné na nás útočia kvantom nepodstatných postáv, ktoré sa objavia, aby v nasledujúcom dieli zapadli prachom. O SaiKano to neplatí. SaiKano, to je dômyselne zostavená skladačka, presne zladená mozaika, kde každý diel je potrebný k pochopeniu nasledujúceho. Tu snáď neexistuje nevýrazná alebo nepodstatná osoba, podobne ako neexistuje v reálnom živote.
Stretlol som sa hneď s niekoľkými ľuďmi, ktorí SaiKanu vyčítali animáciu. Jemne prepracované detaily si vyžiadali svoju daň v podobe absencie nosov, no verím, že podobne ako ja sa po prvom diele cez túto zvláštnosť prenesiete s ľahkosťou človeka, ktorého od kvalitného príbehu neodradí taká maličkosť. A ručím vám za to, že nevinný Chisin úsmev, skrývajúci v sebe neustále podivnú trpkosť, si vás časom získa.
Hudobný doprovod je záležitosť, ku ktorej sa pri SaiKano snáď ani nedá vyjadriť. Nie, vašou šedou kôrou mozgovou neotrasie drsný rock, ako tomu býva pri iných anime z vojnového obdobia. Koniec-koncov, bojové scény sú v SaiKano vyjadrené skutočne len kvôli náčrtu situácie, ovšem ich hĺbka vás často donúti tie šedé bunky aj nejako využiť :o))) Melódie sú poväčšine pomalé, rytmické a veľmi príjemné.
O posolstve a odkaze tejto anime, o jej príbehu, ktorý vystihuje podtitul „The Last Love Song on This Little Planet,“ by sa dala napísať dizertačná práca a nie veru jedna. Názory sa líša podľa starého známeho: Sto ľudí, sto chutí. No medzi to stovkou som ja osobne nenašla jediného, ktorý by sa na SaiKano pozeral s nechuťou.
P.S.: Stvoritelia anglického prekladu v desiatom diele dôrazne upozorňujú slabšie povahy so záľubou v jednoduchých happyendoch, aby zabudli na existenciu ďalších troch častí. Ja som to riskla a – ono sa to oplatilo. Nie, nedostala som sa k ešte šťastnejšiemu koncu ani k vysvetleniu nevysvetliteľného. Tie tri časti sú skutočne depresívne. Koniec je naozaj zamotaný a aj necitlivec môjho formátu vyroní nejednu slzu, kým zaznejú záverečné titulky trinástej, finálnej časti (a ešte dlho potom ich roniť bude :))) Enjoy it :o))))